Stredné Pohronie

Náučný chodník - Šibeničný vrch

Náučny chodník s prírodovedným zameraním sa nachádza v južnej časti Kremnických vrchov. Trasa chodníka je nenáročná, mierne členitá. Má dĺžku 7 km a prevýšenie 230 m. Na trase je 8 zastávok, na ktorých sa oboznámite s prírodnými zaujímavosťami tejto lokality.

Spriedodca náučným chodníkom - k stiahnutiu

Na NCH nadväzuje turistická trasa vyznačená miestnou zelenou turistickou značkou smerom na Biskupskú studničku (Ždáň studňa), Dolnú Klapu (Kmotrina skala) a jazierko Slobodné.

Zastávky na náučnom chodníku:

• č. 1 - Lutilský potok
• č. 2 - Šibeničný vrch
• č. 3 - Žiarska kotlina
• č. 4 - Lesy
• č. 5 - Geológia krajiny
• č. 6 - Skalka
• č. 7 - Dedičná štôlňa
• č. 8 - Lom pod Skalicou

Východisko - prístup:

• Žiar nad Hronom
• Stará Kremnička
• Lutila
• Šášovské Podhradie

Zaujímavosti NCH:

• Významné vyhliadkové objekty - Šibeničný vrch (384 m.) a Skalka (412 m.) s výhľadom na Žiarsku kotlinu, Štiavnické a Kremnické vrchy
• Dedičná štôlňa - slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice, má dĺžku 16 km
• Volivná (ďakovná) kaplnka Panny Márie - jedna z najstarších stavieb v Žiari nad Hronom

Mapy,literatúra:

• Turistická mapa VKÚ - TM č. 132 Kremnické vrchy, 3. vydanie
• Sprievodca náučným chodníkom " Šibeničný vrch"

Stručný sprievodca:

• Zastávka č.1 - Lutilský potok. Patrí do povodia Hrona. Pramení na východných svahoch pohoria Vtáčnik. Na svojej 19 km trase prekonáva takmer 700 m výškový rozdiel. Z fauny dominuje vtáctvo, najmä spevavce: slávik obyčajný, drozd čvikotavý, drozd čierný, pinka obyčajná a mnoho ďalších. V hornej časti potoka sa vyskytuje pstruh potočný a dúhový, v spodnej časti sú to hlavne jalec, červenoočka a belička. Brehové porasty zväčša tvoria dreviny: jelša lepkavá a vrba krehká.

 

• Zastávka č.2 - Šibeničný vrch. Po geologickej stránke predstavuje intruzívno-extruzívne teleso bazaloidného andezitu, ktoré je v týchto miestach odkryté a zreteľne preráža staršie súvrstvie zlepencov, pieskovcov a redeponovaných tufov jastrabskej formácie. Vegetáciu tvoria hlavne druhy otvorených  skalných stanovíšť: rozchodník prudký, hadinec obyčajný, palina pravá, kotúč poľný a ďalšie. Dreviny: agát biely, hloh mnohosemenný, tavoľník prostredný, vrba rakytová, topoľ osikový. Z fauny majú zastúpenie najmä teplomilné druhy. Vtáctvo: strakoš kolesár a strakoš obyčajný. Plazy: jašterica obyčajná a užovka hladká.

 

• Zastávka č.3 - Žiarska kotlina. Predstavuje tektonicky zaklesnutú depresiu. Je to najhlbšia intravulkanická depresia v oblasti stredoslovenských neovulkanitov. Kotlina je obkolesená vulkanickými pohoriami: Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy. Má mierne zvlnený pahorkatinový relief s priemernou nadmorskou výškou 300 m. Územie je odvodňované riekou Hron.

 

• Zastávka č.4 - Lesy. Sú zastúpené dubovo-hrabovými porastami: dub lesný, dub zimný, hrab obyčajný. Vtrúsená je lipa malolistá a čerešňa vtáčia. V okrajových častiach, miestami aj plošne bola vysadená borovica lesná. Mykoflóru tvoria hlavne kuriatko jedlé, hríb dubový, suchohríby... Lesy sú domovom pestrej fauny bezstavovcov: mravec lesný, bystrušky z rodu Cerabus, motýle jasoň chochlačkový, okáň dúhový.

 

• Zastávka č.5 - Geológia krajiny. Kremnické vrchy sú geomorfologický celok vulkanického pôvodu v Slovenskom stredohorí. Geologické zloženie predstavuje súbor sopečných hornin, zastúpených najmä andezitmi, ryolitmi a ich tufmi. V minulosti tu boli významné ložiská zlata. V lokalite Kotlište sa nachádza ložisko limnokvarcitov, z ktorých sa v minulosti vyrábali mlynské kamene.

• Zastávka č.6 - Skalka. Významný výhliadkový objekt. Lokalita z geologického hľadiska predstavuje ryolitový extruzívny dóm. Z hľadiska vegetačného krytu je príkladom prezentácie skalnej teplomilnej flóry na vulkanitoch. Zo vzacnejších zástupcov vegetácie sa tu vyskytuje stavač obyčajný.

   

• Zastávka č.7 - Dedičná štôlňa. Nachádza sa medzi Šibeničným vrchom a Skalkou pri Kremničke. V písomných dokladoch sa uvádza ako „Ferdinandova dedičná štôlňa. Začala sa budovať v r. 1841. Od ústia po štvrtú šachtu pred mestom Kremnica má 11 km a po „Annu šachtu“ 16 km. Bola dokončená v r. 1931. Je evidovaná ako chránený objekt. Slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice. Z vody, ktorá vyteká z Dedičnej štôlne obohatenej žltými kalmi sa do r. 1923 ťažil oker (žltá farba).

 

• Zastávka č.8 - Lom pod Skalicou. Lomová stena má rozmer 50x15 m. Rez geologickou štruktúrou dokomentuje najmladšie pásy vulkanizmu v Kremnických vrchoch. V minulosti sa tu ťažil andezit na výrobu štrku, ktorý sa používal na stavbu ciest. Nad lomom sa nachádza volivná (ďakovná) kaplnka Panny Márie. V rokoch 1709 - 1711 ju dal postaviť rímsko - katolícky farár František Hajnovič, za svoje vyslobodenie z dvojročného väzenia. Uväznili ho za protestovanie proti drancovaniu obyvateľstva Rakocziho vojskom v rokoch 1703 až 1706.

 

---

 Spracoval a foto František Kovár, odborná spolupráca / autor NCH Ing. Peter Olejárnik - KST ZH