Stredné Pohronie

Kultúrne a historické pamiatky...

Na stánke sa pracuje...

Banská Štiavnica

Prvá písomná zmienka o starobylom banskom meste, kde sa v minulosti ťažilo hlavne striebro, ležiacom uprostred Štiavnických vrchov, pochádza z roku 1217. Mesto je zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dominantami mesta sú:

SLOVENSKÉ BANSKÉ MÚZEUM

1. Banské múzeum v prírode - Skanzen: najväčšia atrakcia Banskej Štiavnice. Atraktívnou súčasťou expozície je možnosť fárania do bane, kde sa nachádza asi kilometer dlhá trasa, ktorá približuje ťažkú prácu baníkov, rôznu techniku a zariadenia, ktoré sa používali pri ťažbe v období od 17. do 19. storočia. Prehliadka trvá približne 90 min. Povrchovú expozíciu múzea tvoria staré banské stavby aj so zariadením (...Cachovňa - haviarska izba a kováčska dielňa s pôvodným vybavením, Pracháreň - hlavný sklad pušného prachu pre celý banskoštiavnický rudný revír, na ktorom už v 18. storočí bol osadený jeden z prvých bleskozvodov v Uhorsku, rôzne typy baníckych obydlí...). Medzi novšie expozície patrí "Náučná geologická expozícia" (súčasť projektu Geopark Banská Štiavnica), ktorá mapuje geologický vývoj Slovenska na vzorkách hornín, ktoré zozbierali slovenskí geológovia.
2. Starý zámok
3. Nový zámok
4. Mineralogická expozícia
5. Galéria Jozefa Kollára
6. Kammerhof - Baníctvo na Slovensku
7. Štôlňa Glanzenberg

Sitno - Štiavnické vrchy

je najvyšším vrchom Štiavnických vrchoch a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Z jeho vrcholu je jedinečný kruhový výhľad. Je miestom výskytu viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov. Osídlenie Sitna siaha až do praveku, počas archeologických prác tu bolo odryté mohutné lužické hradisko.

• Hrad Sitno

Osídlenie vrchu Sitno siaha do prvých storočí nášho letopočtu, kedy tu Kvádi vybudovali opevnené hradisko. V polovici 6. storočia sa tu usídlili prví Slovania. História hradu sa začína pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia, kedy bol súčasťou rozsiahlej vojenskej pevnosti. Chránil prístupové cesty k banským mestám, v ktorých sa ťažili drahé kovy ako aj proti tatarskému a tureckému ohrozeniu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1548, keď hrad dobylo kráľovské vojsko a odňalo ho lúpežnému rytierovi Melicharovi Ballasovi. Od r. 1629 bol vo vlastníctve rodiny Koháryovcov. V roku 1703 hrad obsadili Rákocziovské vojská, ktoré ho pri opustení v r. 1710 úplne zničili.

Poloha hradu: Hrad sa nachádza asi 15 min pod vrcholom Sitna, na východnej strane vrchu Sitno v Štiavnických vrchoch, 850 m.n.m

Prístup na hrad:

Z obce Ilija: po zelenej    5504 cez Sitience k hradu.

Z Počúvadlianskeho jazera: po zelenej    5523 cez Petrov vrch na vrchol Sitna. Potom po modrej    2665 najprv na juh a potom na východ k hradu.

Cez Sitno prechádza aj Chodník Andreja Kmeľa modrá    2665  (Bzenica - Banská Štiavnica - Štiavnické Bane - Sitno - Prenčov)

• Rozhľadňa na Sitne

Rozhľadňa patrí medzi najstaršie stavby v Európe. Bola postavená na najvyššom bode Sitna okolo roku 1736, kedy ju dal postaviť majiteľ kaštieľa vo Sv. Antone a celého Sitnianského panstva - Andrej Jozef Koháry. V roku 1886 dal budovu obnoviť gróf Filip Coburg, na podnet svojho osobného lekára - turistu a horolezca MUDr. Edmunda Viliama Téryho (jeho meno nesie aj známa vysokotatranská chata). Rozhľadňa je spätá aj s menom Andreja Kmeťa, kňaza, botanika, archeológa a geológa, ktorý ako prvý preskúmal archeologickú lokalitu Sitna. Dnes objekt patrí správe CHKO Štiavnické vrchy a nachádza sa v ňom muzejná miniexpozícia zameraná na starú a novšiu históriu s orginálnymi archeologickými artefaktami Sitna a exponátmi sitnianskéj fauny, plní aj funkciu informačného strediska s možnosťou občerstvenia v bufete.

Kaštieľ vo Svätom Antone:

V obci Svätý Anton stojí monumentálny barokovo-klasicistický kaštieľ s prekrásnym anglickym parkom. Architektúru kaštieľa tvorí symbolika kalendára - má 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien.  Kaštieľ bol v r. 1744 prestavaný zo staršieho hrádku, vlastníkom ktorého bol hontianský župan a cisársky generál Andrej Koháry, neskôr sa stal majetkom rodiny Coburgovcov až do konca druhej svetovej vojny kedy v ňom žil niekdajší bulharský cár Ferdinand Coburg. V súčastnosti je v kaštieli múzeum zbraní a loveckých trofejí, najmä jeleních paroží. V kaštieli je možné obdivovať aj nádherný interier s pôvodným s nábytkom. Ku skvostom patrí Zlatý salón s nábytkom, ktorý venovala Mária Terézia ako súčasť svadobného daru svojej dcére Márii Antoinette. V kaštieli sa každoročne začiatkom septembra konajú poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.